„Máme to za sebou," povedal na druhý deň po parlamentných voľbách vo svojom poludňajšom príhovore prezident Slovenskej republiky I. Gašparovič. Nechtiac tým parafrázoval výrok svojho predchodcu Gustáva Husáka z času vrcholiaceho socializmu v ešte federatívnej republike ČSSR, ktorý odznel na záver jedného z jeho posledných novoročných príhovorov koncom 80.rokov. pokračovanie článku
Takmer každému súdne uvažujúcemu občanovi Slovenska je dnes už jasné, že spis Gorila sa do volieb nevyrieši. Príliš veľa ďalších a ďalších informácií sa zaplieta do prípadu. Vznikajú už aj akési klony, paralelne distribuované na NETE, ktoré už kombinujú takmer všetko, čo má len trocha politické pozadie. Vynárajú sa nové súvislosti, interpretácie osôb v spise dotknutých, vrátene takých, ktorí budú nepochybne po voľbách sedieť v parlamente, prípadne priamo vo vláde. pokračovanie článku
Séria posledných veľkých káuz na Slovensku, ktorá vyvrcholila prípadom Gorila, má jedného spoločného menovateľa. Niekto niekoho odpočúval a sledoval a potom ponúkol komusi inému získané informácie. Takýto ochotný informátor sa vždy nájde. Motiváciou nemusia byť iba peniaze. Nezameniteľným spojovníkom v týchto politicky ľahko využiteľných aférach sú ale odpočúvacie systémy. Základnou podmienkou úspechu, je utajenosť fungovania sledovacích technológií. Ak sa už čosi vopred prezradí, klesá ich účinnosť na minimum. pokračovanie článku
Už druhý týždeň zaplňuje hlavné stránky všetkých denníkov a elektronických médií na Slovensku senzačný spravodajský materiál Gorila. Kadekto na ňom chce niečo získať, čo je v predvolebnom období, po nie celkom transparentnom páde vlády I. Radičovej, aj logické. Odkrývajú sa viac menej zasvätené osoby, ktoré o tomto materiáli už v minulosti údajne čosi vedeli, ale mlčali, lebo im vraj nebolo dovolené ho zverejniť. Či skôr len čakali, až dozrie ten správny predvolebný tlak. pokračovanie článku
Už viac než pol rok na Slovensku nie je obsadený najvyšší post na generálnej prokuratúre. Súdnej moci to príliš neškodí. Trestné stíhanie obvinených prebieha bez väčších problémov. Súdy pracujú nezávisle od toho, či niekto je, alebo nie je na tomto mieste vo funkcii. Využívať daný stav sa však darí politikom. Najviac tým, ktorí sú v opozícii. Neustále volanie po nestraníckosti v tomto prípade, je vlastne iba čistá politika, účelovo vytočená naruby. Práve tam počuť najsilnejší hlas tých, ktorí sa chystajú po predčasných voľbách r. 2012, prevziať moc v krajine. pokračovanie článku
Ak si niekto po posledných udalostiach s lekárskymi odbormi ešte stále myslí, že ich požiadavky sú inak ako politicky motivované, je buď navždy presvedčený komunista a ľavičiar, alebo tiež zdravotnícky odborár. V terajšom prípade to už zrejme vychádza rovnako, pretože výroky lídrov ľavicovo orientovaných politických strán na Slovensku, sú k tejto téme jasné. Požadujú radikálne zmeny k zoštátneniu tiež v poistení. Bez toho to inak nejde. A je celkom nepodstatné, ako si to páni z LOZ a zopár stále nespokojných, povedzme" špičkových" lekárov, zdôvodnia sami medzi sebou a svojím svedomím. pokračovanie článku
Ani nie tak dávno som písal vo svojich blogoch „ Mediálni žoldnieri„ a " Watergate na Slovensku?" o nebezpečenstve zneužívania rôznych napochytre zriadených záhadných protikorupčných telefónnych liniek, kde sa poriadne ani nevedelo, kto ich vyhodnocuje a spravuje. Udania boli podľa medializovaných správ v tlači až na 9O % neopodstatnené. Veľa z nich bolo čisto anonymných a teda aj ich autori prakticky porušili zákon. Napriek tomu sa brali v úvahu. Nazbierané udania sa však dali zneužiť proti potenciálnym politickým rivalom a vytvorili priestor na nekonečné hry. O to asi v prvom rade šlo chytrým hráčom, ktorí ich spustili. pokračovanie článku
Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli novembrové udalosti z roka 1989. Pre niekoho to boli milé spomienky, pre iných možno sklamanie. Tak, či onak, to bol deň, keď sme sa začali učiť slobodne o všetkom rozprávať, teda viesť dialóg. Aké to je ťažké, a koľko toho ešte nevieme, zisťujeme aj po rokoch. pokračovanie článku
Pán Sulík si sťažuje, ako ho kde kto kritizuje za jeho principiálne správanie. A pri tom si práve za prispenia svojich vďačných obdivovateľov, buduje svoju prestíž celkom priehľadne, ako mediálny magnát. pokračovanie článku
Prednedávnom, takmer bez povšimnutia, prebehla v tlači nenápadná správa o klesajúcom počte udaní na vládou zriadenej protikorupčnej linke. Podobné linky boli sprístupnené na viacerých ministerstvách a krajských úradoch. Z pôvodných až 2OO udaní za mesiac od kedy začali fungovať, ako sa písalo v spomenutom článku, klesol počet často anonymných hlásení o podozrení z nekalých peňažných machinácií, na slabú tretinu. Podnety sa údajne začali spracovávať v necelej desatine prípadov. Aj to zatiaľ s neistým výsledkom. Alarmujúcich viac než 9O percent bolo teda neopodstatnených, alebo až falošných. pokračovanie článku
V Európskej únii pretrváva už druhý rok vleklá hospodárska kríza. Začala ticho a nenápadne. O to viac je zrazu agresívnejšia a hlučná. Prognózy jej riešenia sa z ekonomického hľadiska rôznia. Veď je to prvá veľká skúška stability celej únie. Nikto predtým ju neriešil, lebo ani nebola. Na presnú diagnózu a postup liečenia, je potrebný čas a správne rozhodnutie jednotlivých politikov štátov únie, ktoré by malo byť koordinované. Vzájomné prepojenia sú úzke. pokračovanie článku
Jedným zo základných práv pracujúceho človeka je primeraná mzda za vykonanú prácu. K tomu patrí právo na nespokojnosť s pracovnými podmienkami ústiace do práva na štrajk, ak sa tieto podmienky zdajú byť nedodržané. Aby sa tak stalo, musí byť aj objektívna príčina. Ukazovať na kameru výplatnú pásku povedzme učiteľa, o ktorom sa ani nevie či je bakalár, alebo riadne vyštudovaný vysokoškolský pedagóg, aké ma zaradenie a zrážky z platu, ňou byť nemusia aj keď sa na záber díva v televízii polovica Slovenska. Podobne dať výpoveď v masovom rozsahu v nemocnici, lebo v Rakúsku a Nemecku sú na tom zdravotníci lepšie, je základné nepochopenie Hippokratovej prísahy a porovnávanie neporovnateľného, lebo práve tam je privátny sektor u lekárov v prevahe. A to už nehovorím o dôchodkoch, ktoré sa odvíjali od celkom iného ekonomického a politického základu, ako od toho socialistického u nás . pokračovanie článku
Dodržiavanie ľudských práv, no najmä ich porušovanie, je prísne sledované demokratickými inštitúciami všade na svete. Prípady zlyhania sú súčasťou výročných správ renomovaných agentúr a pravidelne vyplňujú najsledovanejšie stránky denníkov a televíznych relácií. Nejedna utajená aféra sa práve vďaka tejto činnosti vyrieši. pokračovanie článku
Hovorí sa, že ten kto rozpráva vždy iba pravdu, má jednu výhodu. Nemusí si pamätať, čo povedal pred hodinou. Niekedy stačí ak má jasnú myšlienkovú a historickú koncepciu, slušný vedomostný prehľad a drží sa etických princípov. V prípade výrokov niektorých našich politikov sa však zdá, že občas zlyháva nie iba slušnosť a vedomosť, ale aj elementárne diplomatické cítenie voči najbližším susedom, žijúcim najčastejšie na druhej strane našich južných hraníc. Nie, že by sa neblýskalo ostrými výrazmi aj z spoza tejto strany, ale u najvyšších štátnych predstaviteľov, akým prezident republiky nepochybne je, by sa oprávnene malo očakávať viac štátnického citu. pokračovanie článku
Príbehy amnestií, teda omilostenie ľudí, ktorí sú vinní a boli by inak súdení, majú svoje dlhé, neraz pozoruhodne spletité osudy. Táto pôvodne výsada kráľov, za štátnicky neraz cenne poskytnuté služby, sa zvyčajne dotýkala zločincov. Málo kto z omilostených bol ozaj cnostný, porušujúci zákon pre bezprávie, či nešťastným omylom. Stačilo ak bol v najatých službách verný a niečo spravil pre svojho vladára pokračovanie článku
Existuje niekoľko spôsobov ako možno v prostredí slovenskej politiky stabilne zaujať. Z nich najspoľahlivejšie je neustále rozprávanie o klientelizme, korupcii, o kupovaní hlasov poslancov a zdôrazňovanie morálnej výšky autora týchto výrokov. Tá je pochopiteľne vždy iba principiálne zásadová, teda neklientelistická a čistá. Deje sa tak vždy vtedy, ak tvorca podobných vyhlásení, práve vychádzajúca alebo zapadajúca hviezda slovenského politického neba, nemá žiadnu vlastnú koncepciu a nevie ako byť ľuďom stále na očiach. pokračovanie článku
Sedem rokov v pravidelných intervaloch, tesne pred parlamentnými, regionálnymi alebo komunálnymi voľbami, zaplňovali predné stránky slovenských denníkov a hlavných spravodajských blokov elektronických médií, šokujúce správy okolo údajnej niekoľko miliónovej úplatkárskej afére pri výstavbe bytov na jednom košickom sídlisku. Téma bola riadne mastná, veď sa týkala bývalého vysoko postaveného funkcionára SDKÚ a viceprimátora Košíc. Z toho sa už dal vytĺcť poriadne dlho trvajúci mediálny a politický kapitál. A tak sa celkom ticho a nenápadne, za prispenia tendenčne informujúcej tlače, začal na Slovensku vynárať novodobý politický proces, hádam prvý typický od novembrového prevratu. pokračovanie článku
Paranoja je istá forma duševnej poruchy, keď sa niekomu zdá, že je neustále pozorovaný. Pokiaľ sa dá, sledujú sa navzájom všetci. Ak sa však táto psychická deformácia rozšíri verejne, stane sa všeobecne platnou spoločenskou normou. Potom sa už len ťažko bude dať rozlíšiť, čo je normálne a čo nie. Akákoľvek liečba bude zbytočná. Kontrolovať sa bude musieť iba tých zopár nepostihnutých neparanoikov. Až už aj oni sa začnú špehovať. Liek na život bez upodozrievania sa zavrhne. pokračovanie článku
Neuplynulo ani tak veľa času od doby, keď sa naše zaľudnené aglomerácie pýšili vznešenými titulmi mesto mieru, družby, či slobody. Takýchto prívlastkov bolo naozaj dosť vo všetkých možných verziách. Mesto skla, topánok, uhlia a železa, aspoň pripomínalo tradičné výrobné odvetvia, ktoré však po rokoch akosi stratili na významne. Ostali už len tie mestá. pokračovanie článku
Máloktorá aféra sa tak spoľahlivo hodí na katastrofálnu parlamentnú roztržku, privolávajúcu predčasný koniec volebného obdobia, ako podozrenie z odpočúvania poslancov. Je vskutku univerzálna. Zasahuje nezmieriteľným ostňom podozrievavosti rovnako koaličných a opozičných kolegov. A to aj vo vyspelejších demokraciách sveta, ktoré už dávno majú za sebou svoje veľké odpočúvacie aféry. pokračovanie článku
Občas sa na verejnosti odohrá nepríjemná neraz až tragická udalosť, ktorú by kde kto chcel hneď riešiť ráznym opatrením, či zákonom. Za mnohé zlé skutky podľa tohto správania, potom nemôže ani tak súhra veľakrát neriešených komplikácií, obyčajná charakterová chyba vinníka, alebo prostá skutočnosť, že istá miera kriminality tu jednoducho vždy bola a ostane. Vina je zrazu len v právnej úprave. Ak by však dokázal všetko riešiť dokonalý zákon, tak na čo by nám potom bola vláda a demokraticky volený parlament? Iba ak na tie zákony. Ale aj ony sú neraz už v návrhu komplikované a zlé. pokračovanie článku
V poslednom čase sa po Slovensku rozšíril novodobý trend stavania pamiatkových sôch a pamätníkov k rôznym udalostiam a osobnostiam na verejných a súkromných pozemkoch. Tento svojrázny historizujúci postup je občas iba skôr priamou reakciou na predošlé živelné odstraňovanie komunistických sôch a symbolov „krášliacich" naše námestia. Niektoré sú na stenách budov umiestnené doteraz. Inde sa zas vytvorilo hlboké dejinné vákuum. pokračovanie článku
Samotný zákon o Pamäti národa bol prijatý v čase, keď najtuhší lustračný boj na Slovensku utíchol. Napriek sporným ustanoveniam, ktoré autor knihy Atentát na nežnú revolúciu V. Ondruš na str. 23O-231 celkom správne uvádza, má už len dokumentačnú hodnotu a výrazne neovplyvňuje verejnú mienku. Politické hašterenie v každom terajšom a nasledujúcom predvolebnom období, by evidenčný záznam v archíve ŠtB, prístupný cez internet prakticky neobmedzene, použilo proti kdekomu z konkurenčnej politickej strany bez ohľadu na to, akú má hodnotu. Podobne sa u našich západných susedov aj po rokoch zneužívajú prípadne záznamy o pôsobení v nacistickej strane, alebo vojenských oddieloch SS, či údajných evidovaných spolupracovníkov gestapa, ak je potrebné zbaviť sa rivala. Niektoré útoky sú zvlášť nevyberavé. Naposledy bol týmto spôsobom škandalizovaný bývalý rakúsky kancelár B. Kraisky. pokračovanie článku
Autor knihy Atentát na nežnú revolúciu v úvode záverečného odseku kapitola Boj s diablom, veľmi správne pripomína zastavenie akýchkoľvek lustrácií po vzniku samostatnej Slovenskej republiky roku 1993, ktoré paradoxne neprinieslo pozitívny výsledok, ako by sa dalo predpokladať podľa analýzy, ktorú v predošlých častiach spracoval. Práve naopak. Bývalí dôstojníci ŠtB sa potichu zapájali do výkonných služieb pre nový štát. Odhaľovanie akýchkoľvek zločinov režimu bolo nemožné. Poznamenáva ďalej. Je zaujímavé, že túto snahu zo strany predstaviteľov VPN v predchádzajúcich častiach knihy autor nespomína ani v noticke. pokračovanie článku
Hlboká kríza do ktorej sa v roku 1991 dostalo hnutie VPN zapríčinilo viac faktorov. Nie iba lustračný spor, ktorý popravil jej novembrového lídra. Takýto pohľad je dosť zjednodušený. Vo všeobecnosti možno povedať, že Slovensko nebolo na novembrovú revolučnú premenu pripravené. Problémy, ktoré sa na jeho území začali riešiť po politickej zmene, boli viac vyhranené ako v Čechách a mali tvrdší dopad na obyvateľstvo, čo autor knihy na str. 220 správne podchytil. Opäť by som však chcel pripomenúť, že vášne nerozdúchavali „antikomunistickí pravičiari", ale v prvom rade samotný predseda vlády V. Mečiar pochádzajúci z hnutia VPN. Ten sa spájal už s kde kým a hral celkom regulárny politický vabank, lebo nemal na výber. Naoko s ním sympatizujúci ojedinelí partneri z KDH, možno aj niektorí z DS, ako strana iste nie, sa pokúšali si iba pragmaticky upevniť svoje pozície v očakávaní vzniku samostatnej SR. Špinavú prácu súvisiacu s delením Československa, chceli nechať na populistického Mečiara. Oni medzi sebou tak „charizmatického" politika nemali. Až potom mienili prejsť do priameho protiútoku. Vznik očakávanej Slovenskej štátnosti bola méta, ktorej sa nechceli vzdať. pokračovanie článku
Množstvo otázok, čo urobiť s komunistickou minulosťou, napokon po voľbách v lete roku 1990 prinútilo všetkých zainteresovaných zaujať stanovisko. Akýsi zákon, alebo jeho zamietnutie, muselo prísť. Vladimír Mečiar vo svojich tradičných búrlivých rečníckych výstupoch v TV január 1991, ako ich spomína V. Ondruš na str. 206-207, jednoducho iba skúmal budúce bojové pole. Správne predpokladal, že k určitej právnej norme sa vo Federálnom zhromaždení na túto tému dostanú, dokonca pripúšťal vznik lustračnej komisie, pod podmienkou, že všetky spisy budú zo slovenskej časti späť na mieste, teda pod jeho kontrolou. Jeho výrok bol veľmi logický. Mečiar vedel o únikoch spisov ŠtB , veď sa na nich podieľal, ale nemal prehľad, čo kto má. On nechcel zákon, lebo potreboval vydierať. A tak začal skúmať terén. Čakal na reakcie. V spomenutom TV vystúpení v knihe V. Ondruša str. 207, preto uviedol aj zopár neprávd. Napríklad, že všetky archívne materiály ŠtB sú v Čechách na FMV. Všetky neboli. Ako som už spomínal, mnohé sa nachádzali aj v Košiciach, ešte pred rozdelením Československa. Len potom boli z obavy zo zneužitia V. Mečiarom v lete 1992 prevezené do Prahy. pokračovanie článku
Slovenská karta sa v tom čase celkom jednoznačne použila v prospech Mečiara viackrát. Bohužiaľ aj z radov pôvodnej VPN. Či to bol zámer, alebo nedomyslená taktika, ťažko povedať. Jedným z takýchto konfrontačných rozhodnutí, bolo vystavenie polročných vysvedčení na slovenských školách v zime roku 1991-92, keď úradný dokument za ktorý zodpovedal na našom území vtedajší minister školstva Pišút člen VPN, bol už označovaný slovenským štátnym znakom. Všetky predošlé školské vysvedčenia v rámci Československa, ale aj v Čechách, mali v zime roku 1991-92 iba československý štátny znak. Československá federácia ešte nebola zrušená a stále existoval spoločný štát. Agresívni nacionalisti z radov SNS a V. Mečiara dostali zrazu do ruky dobrý argument. Veď ak vaši vlastní takto svojrázne prestupujú dosiaľ platné československé zákony, každý federalista je potom nepriateľ a janičiar. pokračovanie článku
Je zaujímavé sledovať, ako sa voči lustráciám stavali v KDH. Opatrná, veľmi taktická politika navonok zdržanlivá k lustračným previerkam, sa ale v celkovom dosahu neodrážala vo vnútri strany. KDH si dávalo veľký pozor, aby na jej čelných pozíciách nebol nikto s pozitívnym evidenčným záznamom. Podobne formálne odmietalo spoluprácu s bývalými komunistami, kde ich malo pomenej v radovej základni a hľadalo cestu k politickým väzňom a prenasledovaným KS režimom. Na verejnosti potom presvedčivo vystupovala ako čistá strana bez komunistov a spolupracovníkov ŠtB. Zopár lustračných záznamov niektorých jej členov sa zdôvodňovalo vynúteným politickým tlakom počas obdobia perzekúcie. Tým si KDH vytvorilo silný morálny štatút, na ktorom postavilo svoju prezentáciu aj k jasným národným záujmom. pokračovanie článku
Fatálny záver lustračných dôsledkov pre hnutie VPN po voľbách roku 199O a ďalšie prestupy na mocenských miestach v rámci FMV a Spravodajskej službe, kam prišiel na post ministra J. Langoš a šéfom ÚOÚD sa stal L. Pittner, už nedokázali zastaviť dobre rozbehnutý kolotoč vzájomných upodozrievaní, odhaľovaní, výmen a výnimiek, kde sa v pozadí schovali práve tí, ktorí tento proces spustili. Táto fáza politického vývoja v Čechách a na Slovensku, však už nemala nič spoločné s revolučnými udalosťami roku 1989 v Československu, ktoré sa voľbami v júni 1990 fakticky navždy skončili. Pokračoval už iba štandardný politický boj so všetkými hmatmi a prechmatmi, ako ich mocenský zápas umožnil. Novembrové hrubé čiary za minulosťou poodhalili svoj pôvod. pokračovanie článku
Snaha o pomerne oneskorenú, z hľadiska ostatných spolupracujúcich strán vnútenému tlaku na vlastnú kádrovú previerku uchádzačov na post poslancov, priniesla po voľbách r. 1990 pre VPN zákonitý šok. Najvýstižnejšie svedectvo o tomto údere vo vnútri stále ešte víťazného politického subjektu, ktorý dosiahol nad očakávanie slušný 30% výsledok, poskytuje samotný autor knihy na str. 150 až 157. Možno by mohol doplniť ako vlastne fungovala lustračná komisia VPN, ktorá masívne škrtala najmä v kandidačnej listine do SNR. Mala vôbec spätnú kontrolu spomedzi zvyšných členov rady VPN? A ako prebiehali korekcie na federálnej úrovni? O tom neposkytol autor knihy žiadne svedectvo. pokračovanie článku
Zásadný prelom na začatie lustračných previerok svojich kandidátov do volieb r. 199O po prevalení aféry Bartončík zo strany predsedu Kresťansko demokratickej strany ČR V. Bendu, ktorého nasledovalo Občianske fórum, bolo iba oneskoreným, ale logickým vyústením úvodného lustračného škandálu. Či šlo len o skúšku, alebo zámer, ťažko povedať. Načasovanie bolo naozaj smrteľné. Najskôr sa v nej začal riešiť druhý veľký problém lustrácií evidovaných spolupracovníkov ŠtB a síce, či môže mať pravdu bývalý spravodajský dôstojník, ak nie je k dispozícii spis. Jediná historická analógia, ktorá sa naskytla bol postup denacifikačných previerok pri odhaľovaní spolupracovníkov gestapa po skončení 2. svetovej vojny. pokračovanie článku
O skutočnom pozadí Budajovej neskoršej politickej popravy vypovedá veľa jeho rozhovor s M. Bútorom, spomenutý v knihe Atentát na nežnú revolúciu na str. 42, v ktorom Bútora vyčíta Budajovi v časoch názorového konfliktu predsedníctva VPN jeho národné cítenie odlišné od ich, rozumej Gálovej, vízii Slovenska. V takomto prípade sa už Budaj nemohol spoliehať na osobnú podporu členov tejto skupiny po verejnom prevalení jeho lustračnej aféry, tak ako sa z nej tešili mnohí iní, schovaní v Sacherovom fonde „Z". Spor medzi federalistami a národniarmi vo vnútri VPN považujem za kľúčový pri neskoršom odstavení Budaja. Preto ani V. Mečiar začínajúci postupne hrať po voľbách roku 1990 národnou kartou, nemal príliš záujem škandalizovať lídra VPN lustračným záznamom. pokračovanie článku
Rád sa pozerám čo je za rohom.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
