Pred radovým občanom a pacientmi, by im už zrejme po vládou schválených finančných návrhoch 3OO EUR navyše, na obhajobu slová chýbali. Toto je jasný politický ťah ako vymaľovaný červenou farbou na komunistickej agitke. Každý, údajne nedocenený špičkový zdravotnícky odborník, by si prácu v zahraničí iste už dávno našiel, ak by chcel. To nemusel poštvať proti sebe dosluhujúcu vládu a militantné odbory. Inteligenčná úroveň  u týchto odborníkov je iste dosť vysoká, aby vedeli odhadnúť možné spoločenské dopady svojich, na naše pomery nadštandardne vymáhaných nárokov. Iba súkromný sektor je totiž  ten, ktorý je schopný finančne pokryť  ich požiadavky. Tam ale absentuje akýkoľvek priestor na ľavicové politické hry. A to vedia veľmi dobre aj slovenské LOZ  odbory. Preto sa účelovo zameriavajú na  zopár tunajších špičkových  lekárov, ktorí ak bude zle, jednoducho odídu do zahraničia  a nás tu ponechajú aj s našimi problémami. Svoj účel táto hra ale splní.  

Aby to nebolo politicky až tak skryté ako doteraz, zrazu sa pekne do červena vyfarbili školskí odborári, ktorým sa i prípadné  15 % zvýšenie platov máli. Žiadajú rovnako pre nepedagogických zamestnancov, upratovačky a kuchárky.  Ako keby inde vo výrobe nelopotili za nízke mzdy aj iné upratovačky a kuchárky. A nemajú školské prázdniny. Donekonečna omieľaná argumentácia o nízkom ohodnotení, v širších ekonomických súvislostiach  iba ťažko obstojí.   Čo potom so zamestnancami  v doprave, čo tí skutočne málo docenení šoféri  v mestských a medzimestských  spojoch, alebo šičky v pracovných parkoch, ktoré pred nedávnom ešte aj odborári chválili? A čo s nezamestnanými, bezdomovcami,  sociálne odkázanými a časťou živoriacich starších občanov? Kde táto nebezpečná špirála ekonomického vydierania potom skončí? Na to nám dosiaľ neodpovedal ani jeden zdravotnícky a školský  odborár.

Odpoveď však majú jasnú v SMER. Za všetko môže dosluhujúca vláda. Tak tvrdo to ale odborári v lete ešte formulovať nemohli. Nebolo totiž jasné ako to dopadne s hlasovaním za euroval, keď si strana SAS spolu s vládou, principiálne odkopla spod seba stoličku. V zálohe čakajúce zdravotnícke a školské odbory, majú teraz celkom voľný priestor. Preto to ultimatívne správanie. Ak by bol ale líder SAS pán Sulík, aspoň priemerný hráč na šachovnici boja o moc, tak ako sa tvári, že je dobrý ekonóm, mal by sa teraz  vyjadriť aj k tejto situácii a nie iba neustále obhajovať svojho odvolaného ministra obrany, ktorý zlyhal už tým, že dovolil robiť služobne podriadeným vojenským agentom , čo sa im zachcelo.

V tejto súvislosti si ani netrúfam domyslieť, či aj to predošlé nebolo len súčasťou, tejto zrazu celkom priehľadnej politickej hry.  Pán Sulík nám totiž ešte stále dlhuje odpoveď, ako to bolo s krytím pozitívne lustrovaného šéfa NBÚ, mimochodom z  prostredia bývalej vojenskej komunistickej kontrarozviedky pánom Blanárikom, ktorý schválil nejednu spornú previerku. Koľko ich takých ešte pracuje na ministerstve obrany vo VOS? Tam ani nemusia byť žiadne odbory. Stačí keď niekto na niekoho niečo vie a dokáže to vo vhodný čas aj použiť. Ak sa ale začnú naozaj preverovať všetky odpočúvania na základe rôznych, zväčša anonymných udaní v našich spravodajských službách a na polícii, nepochybne nás ešte čaká nejedna veľká aféra. To si však niekto iste nechá až sa začne predvolebná kampaň do parlamentu.

Toto  všetko v spojení s predčasnými parlamentnými voľbami začiatkom jari budúceho roka, je   iba dobrá voda na mlyn,  pre v princípe zjednotenú ľavicu na Slovensku. Slovenskí odboroví predáci  v nej vždy zohrali významnú úlohu. Preto tak zaryto mlčali za vlády Fica  a  Mečiara. A ozývali sa len v opačnom prípade vlády slovenskej pravice. Naposledy pred niekoľkými rokmi pri známom štrajku železničiarov, kedy sa im tiež podarilo iba pripraviť pôdu pre nástup k moci Ficovho ľavicovo národného zlepenca, aby som použil jeho obľúbený  termín.

Nemyslím, že vhodnou odpoveďou na tento zjavne ľavicový útok na spoločenský systém na Slovensku, vedený lekárskymi odborovými zväzmi a zdá sa aj v školstve, by mala byť zjednotená pravica, stojaca v  opozícii v  akomsi bloku. To by znejasnilo nejeden dosiaľ neriešený politický problém. Takýto recyklovaný politický zlepenec, by vyprodukoval ďalšiu potenciálnu krízu, ako sme už zažili pri nedávnom páde  vlády I. Radičovej.  Ultimatívne požiadavky, ako nám ich dnes predkladajú zdravotnícki a školskí odborári, musia mať adekvátnu  koncovku.  Paradoxne občianskej pravici na  Slovensku môže pomôcť ak s absolútnou prevahou vyhrá v najbližších voľbách Ficov SMER. Potom bude  musieť  Fico začať riešiť všetko sám, bez toho, aby sa vyhováral na opozíciu.

Skupina večne nedocenených lekárov a  školských intelektuálov, ktorí si mýlia štátny sektor s privátnym a nechávajú sa priamo vtiahnuť  do ostro konfrontačného politického boja  bez obáv zo zodpovednosti, ak sa to náhodou vymkne z rúk, ako napríklad v Grécku, zrejme odíde tak či tak a ponechá  nás nášmu osudu.  Slovenský občan, to iste prežije. A ozdraví sa.  A s ním aj celá slovenská pravica. Takže Vám držím palce súdruhovia z LOZ,  školských odborov a SMER do ďalšej politickej  štvanice, na vrchole ktorej bude koniec tejto pretvárky.