V tak krátkom čase je ťažko odhaliť, kto všetko o tomto zjavne spravodajsky dobre pripravenom dokumente čosi naozaj vedel a čo si tam len vsunul, alebo vyrobil dodatočne. V každom prípade správa sa zverejnila  z  novinárskeho a možno tiež spravodajského  prostredia, ktoré napriek kvalitne spracovaného dokumentu pochádza od ľudí, ktorí nie sú priamymi štátnymi príslušníkmi Slovenska. Akoby ktosi zo spriatelených zahraničných informačných centrál sa už nemohol dívať,  čo všetko sa tu u nás kopí po rokoch a  tak dal zodpovedne uvažujúcim  občanom, také malé demokratické štuchnutie na zaktivizovanie verejnej mienky.

Nebolo by to prvý raz, čo nám takto niekto zo zahraničia nezištne pomohol, keď sme v republike ešte za Husáka a neskôr Mečiara, skapíňali na nedostatok demokracie. Svojho času šla takto pomoc zo Západu pre Chartu 77. Nezastupiteľnú úlohu v nej zohralo Rádio Slobodná Európa. Kto však mohol vtedy vedieť, keď sa jej vysielanie pre našu zónu zrušilo, že demokracia sa na Slovensku aj po rokoch, iba stále vybaľuje z plienok. Inak by už dávno niekto reagoval na parlamentnej pôde návrhom ústavného zákona pre prezidentom republiky úmyselné zdržiavanie regulárne zvoleného generálneho prokurátora J. Čentéša, čo už nemožno v súčasnosti nazvať inak, ako výsmech ústavy.

Zrejme aj preto sa I. Gašparovič v svojich prekvapivo početných terajších vyjadreniach v Rozhlase, TV a v tlači, príliš netají, že našu Ústavu možno novelizovať, ak to prinesie život. Pred rokom by to asi takto otvorene neformuloval na verejnosti. Teraz sa mu už ale oplatí hrať mierne neústavný vabank, keď môže vziať so svojimi vernými všetko. Pravdepodobne aj preto prišla  pre Slovensko  náhla informačná pomoc s menom Gorila, cez niekoho v zahraničných mediálnych a kto vie ešte akých službách.  Sme predsa v  NATO, ktoré si plní záväzky voči vlastným členom, ak sa už zdá, že ich vlastné informačné a politické zložky zlyhali. To by sme mali teraz s plnou vážnosťou aj doceniť a nepodliehať  hneď populistickým náladám typu, všetci sú skorumpovaní,  voľme radšej tých, ktorí nám sľubujú istoty. Istota v demokracii, je iba istá cesta do politickej neslobody. Možná povolebná novelizácia Ústavy, ako ju zrazu celkom otvorene pripúšťa aj prezident republiky, sám evidentne obchádzajúci  najvyšší zákon v prípade vymenovania generálneho prokurátora Čentéša, je k tomu najschodnejším spôsobom.

Život tejto zo zahraničia  u nás niekým vypustenej mediálnej Gorily, však na Slovensku  dospieval už dlhší čas predtým. A nezačínal  iba v Bratislave. Len sa tomu nevenoval pozornosť. Začalo to dávno dozadu všetkými tými kauzami malých veľkých Goríl na regionálnej úrovni, ktoré dlhé roky iba na základe rôznych neoverených a falošných udaní, zväčša tesne pred parlamentnými voľbami,  účelne hýbali slovenskou verejnosťou. Odozva v  tlači bola skôr sporadická, alebo až zaujatá,  podľa toho kto za koho práve loboval. Hrubé čiary za minulosťou od revolučného novembra 1989, keď sa akosi pre mladú demokraciu nepatrilo zavrieť nikoho, ani za zjavne dokázanú kolaborantskú činnosť, teraz poodhalili svoj pôvod. Toto zreťazenie nedoriešených faktov, muselo raz na Slovensko  privolať na pomoc  zahraničnú spravodajskú Gorilu.

Kniha ktorú údajný objaviteľ senzačnej  témy, spravodajsky nápadne dobre informovaný kanadský novinár Nicholson pripravil, však už má na Slovensku svoj predobraz. Vyšla len pred niekoľkými mesiacmi v Košiciach,  i keď bola napísaná  pred tromi rokmi. Spočiatku sa ju tiež bál vydať slovenský vydavateľ, podobne ako Nicholsonovu Gorilu. Až sa našiel jeden, tiež tak trocha zo zahraničného kultúrneho spolku. Takže jej pomohla znova cudzina. Kniha sa volá Veľká hra v meste (viď súvisiace články) a distribuujú ju kníhkupectvá Sabol a Panta Rhei. Odhaľuje politické pozadie dnes tak aktuálnej témy.  Táto kniha však nie je len o Košiciach. Je o tom, ako sa táto slovenská Gorila  zrodila. Jej obsah vyznieva navonok možno absurdne, ako čistá fikcia, no práve také sú tieto gorilie mláďatá, ktoré sa nerodia iba teraz a v našom hlavnom meste.  Boli tu už dávno, iba o nich nikto u nás nechcel hovoriť. Zrejme aj preto tá náhla pomoc z cudziny.

Možno zásluhou podobných kníh a odvážnych, nápadne dobre informovaných novinárov zo spojeneckých   štátov NATO, ktorí  aj vďaka prispeniu svojich utajených informátorov,  tak ako to bolo voľakedy cez Rádio Slobodná Európa v Charte, nám teraz vracajú náš strácajúci sa diel slobody, sa naša spoločnosť prebudí a  nebude hľadať iba rýchle „ istoty", ale práve demokraciu. Želám všetko najlepšie akurát sa rodiacim demokratickým Gorilám na Slovensku, ktoré sú schopné pochopiť   tieto hry a  myslia skôr na obrodu, ako na popravu slobody