reklama

Ako sa rodia gorily. Kapitola LXIII. : Stretnutie s tajomným mužom

Krátko pred dohodnutým termínom na stretnutie sedel Ervín vo svojej pracovni a díval sa z okna na mesto. To isté mesto, na veľkom obraze, viselo za jeho chrbtom. Pozeral z okna na náprotivný svah na východnom sídlisku, kde sa jeho príbeh začal. Rozostavané byty vidieť nebolo, len zopár okrajových budov. Preto sa obzrel na obraz za sebou. Videl celkom iné mesto. Škoda, radnice dnes neobjednávajú od umelcov takéto  obrazy. Mohla byť z toho zaujímavá výstava.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ervínov človek prišiel presne podľa dohody o druhej poobede. Ohlásila ho sekretárka.

„Máte tu dohodnutú stránku," povedala. „Môže vojsť?"

„Nech vstúpi..."

Neznámy muž vkročil pracovne.

„Som ten, ktorého ste čakali," predstavil sa menom a podal Ervínovi ruku. „Pôjdeme dolu do kaviarne? Tak sme sa dohodli."

Ervín si muža chvíľu premeriaval. Mal dlhý kabát. Vzhľadom na pokročilú jeseň z dosť tenkého materiálu. Pod pazuchou zvieral obdretú koženú aktovku. Na jeho tvár si nespomínal. Ani meno mu nebolo povedomé.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Vrátim sa o hodinu," povedal sekretárke a už vychádzal s neznámym mužom cez chodbu do výťahu. Neustále sa mu pri tom díval do tváre. Ale nemohol si spomenúť. Žiadna konkrétna spomienka.

„Vidím, že si nespomínate," ozval sa zrazu muž. „Videli sme sa dávno, na tom podujatí o zločinoch bývalého režimu. V spodnej veľkej sále. Sedel som vzadu. Vy ste prišli so svojim starším známym, bývalým politickým väzňom, ktorý vystúpil s príhovorom počas diskusie. Vtedy ste ešte neboli vo funkcii. Iba ste začínali s reformou. A mňa vyliali. Stará štruktúra..."

Kabína výťahu mäkko dosadla na prízemie. Obaja muži vystúpili z automaticky sa otvárajúcich krídel čelných dverí a prešli zaskleným vestibulom do prízemnej kaviarne, kam Ervín občas chodieval na obed. Sadli si za voľný stôl v kúte pod oknom. Tu ich nikto rušiť nemohol. V miestnosti bolo iba niekoľko zopár ľudí pri pulte, barmanka a čašník roznášajúci jedlo a nápoje. Ervín objednal kávu a pre svojho hosťa čaj.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Čierny," povedal muž v dlhom kabáte, ktorý si ani na stoličke v kaviarni nezložil. „Bylinkový nemám rád. A bez cukru. Citrón si nechajte."

„Hráte šach?" spýtal sa po chvíli. „Možno vás moja otázka prekvapila, no súvisí s vašim prípadom."

„Hrám," priznal Ervín. „Ale nie dobre. Skôr pre zábavu. Aj keď v poslednej dobe som sa mierne zlepšil v kombinácii. Z dlhej chvíle."

Ervín trochu testoval partnera.

„Rozumiem," povedal muž. „V situácii, v ktorej ste sa ocitli... Ja šachy príliš nemusím... Najmä ak sa nehrajú s figúrkami, iba s ľuďmi. Hrali ste napríklad o peniaze?" Toto už nebol dvojzmyselný krycí manéver, ale jasné priblíženie sa k podstate jeho príchodu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„O peniaze nie," odpovedal Ervín. „Možno niekedy o cigarety alebo zápalky," pripustil vzápätí. „ Prečo?"

„Pretože pri šachoch sa dá hrať o všeličo," povedal záhadný muž s úsmevom. „O ceny, o majetok, alebo o mesto. Vtedy sa hrá výlučne z dobre zabezpečených pozícií, z uvoľnených políčok. Šachy sú vlastne bojová hra. Vždy sa hrá na víťazstvo. Remíza je nežiadúca... Nedá sa naplánovať dopredu."

Ervín pozoroval muža pred sebou. Pôsobil na pozemkovom úrade a predtým dlhé roky pracoval v tejto budove. Mal prístup k informáciám z oboch strán. Mohol porovnávať. A teraz chce z toho niečo vytĺcť. Rozohrať po zahájení strednú hru... Ale s kým?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Pozoruhodná úvaha", poznamenal Ervín. „Avšak kvôli šachu ste za mnou isto neprišli. Vraveli ste, že máte akési informácie. Neviem, o čo vám ide."

„Náhodou... Vaša záležitosť so šachom súvisí. Viete, ja som sa pred rokmi naučil... Vtedy ste tu ešte neboli... Predvídať pri zaujímavo rozohraných šachových partiách vývoj situácie v meste. Hralo sa o všeličo. Aj za peniaze. Boli to zvláštne vzťahy. Skoro všetci sa navzájom držali za gule. Preto sa po zmene urobila nad všetkým hrubá čiara. Rozhodli sa hrať na remízu. Tak sa to ťahalo roky. A zrazu sa objavil váš prípad, nafúknutý, hoci... Preto ste ma zaujali. Nuž tak... Chcem, aby ste vedeli, že obchody so stavebnými parcelami, ktoré vás takmer stáli hlavu, veselo pokračujú."

Muž otvoril tašku. Vybral zopár kópií úradných záznamov. Posunul ich smerom k Ervínovi. Ten videl, že sú to spisy z katastra. Dokumenty boli riadne zaprotokolované s číslami a menami. Ervín sa preto pozorne zadíval na skopírované dokumenty. Skúmal ich stranu za stranou. Porovnával a hneď aj pochopil. Chystal sa ďalší predaj parciel na východnom sídlisku.

Niektoré mená ľudí, podieľajúcich sa na pripravovanom obchode, Ervín vôbec nepoznal. Napríklad ten Kištanc. Kto je to? Konateľ tlačovej agentúry? Študoval výpis Ervín. A ani nepochádza z jeho mesta. Ale pozemok na stavbu si tu kúpiť chce. Meno Krajcára vo výpisoch Ervína neprekvapilo. Mal ešte časť nezužitkovaných pozemkov, ktoré chcel výhodne speňažiť. Nepochybne sa začne znova stavať. Merlát ale chcel mať všetko pod kontrolou. Predpokladal, že Krajcár vo väzbe zmäkne. Hlavná vina v starej afére sa potom prenesie na Ervína a Jána. Boli predsa realizátormi projektu a chceli podiel zo zisku. Nebola to zle vymyslená taktika.

Ervín zložil prefotené listy spisov na kôpku a pozrel na muža na druhej strane stola.

„Tie dokumenty si môžem nechať?" spýtal sa. „Nestihol som si ich ani poriadne prečítať. Potrebujem čas."

„Preto som vám ich doniesol," odvetil muž. Jeho misia sa skončila. „Možno vám pomôžu pri obhajobe na súde. V každom prípade sa aspoň budete lepšie orientovať v teréne," doložil a dopil zvyšok čaju z pohára.

„Ďakujem," povedal Ervín. „Len aby ste nemali kvôli mne problémy. Môj prípad až teraz rozbalia. Neviem ako to dopadne. Ešte som nevidel ani svoje vyšetrovacie spisy. Ale povedzte... Kvôli týmto spisom ste ma hľadali už pred zatknutím? Veď niektoré dátumy sú celkom čerstvé, spred mesiaca."

„Takto..." poznamenal archivár. „V priebehu rokov sa v tomto meste všeličo odohralo. Chcel som vás len upozorniť na niektorých ľudí a ich konexie z minulosti."

Ervín si uvedomil, že chlapík vlastní oveľa viac informácií, než je ochotný priznať. Poznal však pravidlá komunikácie. Najprv si musí získať jeho dôveru.

„Rád by som sa vám odvďačil," povedal. „Aj ja pre vás niečo mám. Pozývam vás v stredu o týždeň, na malú tlačovú konferenciu v klube na starom námestí. Budem tam s Jánom referovať o svojom prípade. Prídu aj občianski aktivisti, ktorí mi pomohli z väzenia. Myslím, že zverejnené fakty trocha poopravia mienku, ktorá sa o mne šíri."

„Prídem," povedal muž a podal na rozlúčku Ervínovi ruku. „Platím...!" zavolal na čašníka.

„Ste môj hosť. Dúfam, že sa ešte stretneme. Takže o týždeň v stredu o piatej."

Štefan Lazorišák

Štefan Lazorišák

Bloger 
  • Počet článkov:  114
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rád sa pozerám čo je za rohom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu